Čo je to vlastne kalendár?
Nie je tomu tak dávno, len pár sto rokov naspäť, čo rok u jednotlivých národov začínal v odlišnej dobe.
Kalendáre boli závislé na pohybe nebeských telies, záplavách dôležitých riek, počiatku obdobia dažďov alebo dokonca dobou rozkvitania stromov či dozrievaní obilia.
Obyvatelia súostrovia Samoa si napríklad všimli, že ryby tiahnu vždy v rovnakú dobu a na tú stanovili začiatok svojho roku. Na ostrovoch v Indickom oceáne zahajovali rok v dobe, kedy začínali vanúť juhozápadné monzúnové vetry.Rok sa niekde počítal od snehu do snehu, inde od žatvy do žatvy, ale jeden rok padol sneh skôr, druhý neskôr, a keď bolo teplo, nepadal vôbec. Žatva tiež začínala v údoliach skôr ako v kopcoch.
K čomu ľudia vlastne potrebujú kalendár? Prečo odnepamäti sledujú dráhu Slnka a premeny Mesiaca?
Staroveký čínsky historik S´ma Čchien napísal vo svojich dejinách, že v treťom tisícročí p.n.l. postihol Čínu strašný hlad a že pri povstaní ľudu bolo zvrhnutá cisárska dynastia Sia. Hlad vraj zavinili astronómovia, kvôli ich nesprávnym pozorovaniam roľníci neskoro začali jarné práce. Prvým opatrením novej dynastie preto bolo poveriť dvoch významných astronómov, aby znovu preskúmali, ako sa chovajú nebeské telesá a aby o tom padali podrobnú správu.
V roku 1950 vykopali archeológovia v starom Sumerskom sídlisku v Iráku popísanú hlinenú tabuľku, najmenej tri a pol tisíc rokov starú, na ktorej po vyčistení a vypálení objavili radu pokynov, ktoré dáva roľník svojmu synovi, aby mal čo najlepšiu úrodu. Zápis zaznamenaný klinovým písmom určuje poradie poľnohospodárskych prác po celý rok, začínajúc záplavami polí v máji a júni a končiac čistením práve pozbieranej úrody v apríli a máji budúceho roku.
Zdá sa, že akonáhle sa objavili prví ľudia, objavili sa i prvé kalendáre, i keď jednoduché.
Náš kalendár je pokračovateľom starého rímskeho kalendára, ktorý mal spočiatku len 10 mesiacov a jeho rok trval iba 304 dní, takže sa nezhodoval s rokom skutočným.
Podľa povesti pridal rímsky kráľ Numa Pompilius kalendáru ďalšie dva mesiace a predĺžili ho na 355 dní. Pretože skutočný rok trvá zhruba o desať a štvrť dňa dlhšie, vkladal sa na pokyn najvyššieho kňaza čas od času trinásty mesiac.
Juliánsky kalendár neskôr prevzala kresťanská cirkev, ktorá v 5.storočí nášho letopočtu vyrástla na troskách kedysi veľkej a mocnej rímskej ríše.
V 15. storočí sa pokojný spôsob života v mestách začal meniť. Portugalskí a španielskí moreplavci objavili nové svetadiely, rozrastal sa námorný a s ním aj európsky obchod. Každý chcel korenie, nové druhy látok, zlato, vzácne drevo…a ponúkal výrobky svojej zeme.
Konečne v roku 1572 nastúpil na pápežský stolec Gregor XIII., muž ktorý mal dosť odvahy vyriešiť 150 rokov sa vlečúcu ťahanicu o to, či sa má alebo nemá kalendár prispôsobiť astronomických skutočnostiam. Z poverenia pápeža vypracovali bratia Luigi a Atonio Liliové návrh na reformu, ktorú zvlášť komisia i sám pápež uznali za najlepší doposiaľ. Na základe toho 24. Februára 1582 vydal Gregor XIII, bulu „Inter gravissimas“. Bratia Liliové vychádzali z výpočtov nemeckého astronóma a matematika Erasma Reinholda, ktorý v roku 1551 stanovil dĺžku roku na 365 dní, 5 hodín, 49 minút a 16 sekúnd.
Na európskej pevnine trval problém nejednotného kalendára až do minulého storočia. V Rusku bol upravený až v roku 1918 po nastolení sovietskej vlády, Juhoslávia a Rumunsko prijali Gregoriánsky kalendár až v roku 1919 a Grécko dokonca až v roku 1923.“
Takže či už nástenné kalendáre, stolové kalendáre, s menami či bez, buďme radi, že platia na celom svete.
Autor: Katarína Čečnáčková, T-štúdio s.r.o.
Zdroj: KOTULOVÁ, Eva: Kalendář, aneb Kniha o věčnosti a času. Praha : Svoboda, 1978. 192 s.
